Najkrajší výhľad je z mojej vinice nad Modrou, trať nazývaná Horné trávniky. Za pekného počasia je vidno od Bratislavy až po horu Zobor nad Nitrou. Karpatský svah, vychádzka pekná, robota ťažká. Piesočnatá zem kopáča nevidela snáď od doby, kedy vinicu komunisti kolektivizovali, zracionalizovali práce, zmechanizovali, a na kvalitu nehľadeli. Popínavá rastlina prerastala nielen korunou, ale i koreňmi. Vinič vysilený, zarastený v tráve, šípy mu tienili.
Čo už. Letné dni boli dlhé, vidly nabrúsené, vôľa pevná. Za dvanásť júlových dní prekopal som vinicu zo strany jednej na druhú. Pokropil ju potom. Pol hektára.
– Nech to šľak trafí, – vravím si, – čo mám z toho? Zatiaľ iba mozole. Vinica hneď ináč vyzerá. Uvidíme čo z toho bude…
Načali sme sud vína Veltlínske zelené. Analýza ukazuje: Výber z hrozna. – Hm, – vraví otec, – to je široké spektrum chutí! Koštujem, koštujem, a hľadím na starý nápis na stene: „Najprv kopať, potom slopať!“ Aké jednoduché! Zasa som niečo pochopil.
Len či zachutí aj klientom? – To je jedno! Ak nie, vypijeme sami! – žartuje sestra.
Vzal som fľašu kamarátovi – gurmán, francúzske vína preferuje. Čo naň povie? Na druhý deň prišiel email:
Veltlín zelený…
Veltlín, veltlín zelený,
chuť tvoju nik nezmení,
korenistú chuť ty máš,
sladkosť medu rozpoznáš!
Horkosť mandlí spoznáš hneď,
nikto nemôže sa prieť,
taká chuť je vždy len jedna,
horká, sladká, jedinečná!
Kto raz veltlín ochutná,
toho krása opantá,
jeho chuť je jak tá láska,
nežná milá a tak krásna!
Pre tú vôňu dáš aj srdce,
miluješ ho celkom vrúcne,
celým telom skrsne iskra,
chuť veltlínu je tak čistá!
Dosť však bolo krásnych slov,
napime sa my čím skôr
aby pocit z toho vína,
opantal nás ako víla!
B.H.
P.S. Autorský honorár si prosím vyplatiť v tekutom stave!