Hrudy, čierne hrudy,
svete hrboľatý!
Rastú nové rána,
deň za dňom je zlatý…
Mocný oráč, slnce,
prešiel po chotári
a vyoral brázdu
do zelenej jari.
Vinohradom sní sa
o červenom víne
a chlebová vôňa
rastie v ozimine.
Z každej strany sveta
plodná pieseň vanie,
z každej hrsti zeme
strieka požehnanie.
František Hečko (Jarná pieseň)
Najdôležitejšia jarná práca vo vinici je rez viniča. Od správnosti rezu závisí množstvo a kvalita úrody. Ide o skrátenie letorastov a orezanie nepotrebného dreva. Dôležité je, aby bol vinič pri reze vo vegetačnom pokoji – zimnom spánku. Zvyčajne sa prebudí do polovice apríla. Ak vtedy ešte vinič nie je zrezaný, miazga plná živín začne prúdiť do všetkých letorastov a po ich zrezaní vyteká z rany a jej výživa je premrhaná. Ker sa tým oslabí, čo nakoniec ovplyvní aj kvalitu hrozna a vína.
Preto sa v skutočnosti „strihačka“ často urobí ešte počas zimy. Keď príde jar, príroda sa rýchlo zobúdza a času je spravidla málo. Vinári sa snažia využiť každý pekný zimný deň, hlavne ak majú viníc viac. Okrem strihačky vinohradníci v zime opravujú poškodené vedenia – zlomené stĺpy, pretrhnuté drôty, zatĺkajú popadané drevené kolíky – štečky. Po zostrihaní viniča je treba letorasty popriväzovať k vedeniu, aby sa nezlomili od vetra, keď na nich porastú mladé výhonky a listy, a neskôr pod tiahou strapcov hrozna. Toto všetko treba stihnúť, kým sa púčiky na letorastoch začnú otvárať a nafukovať ako spiace včielky. Vtedy sa s viničom už nemá manipulovať, aby sa krehké púčiky nepoškodili. No a pritom sa ani nenazdáme a príde Veľká noc.
Martin Fiala